Keď sme sa vracali z dovolenky, bola som presvedčená, že tentoraz to bude iné. Tentoraz si všetky fotografie prekne roztriedim, vytvorím album, vyberiem tie najkrajšie zábery. Možno si dokonca nechám vytlačiť fotoknihu. Aspoň taký bol plán. Potom prišla realita.... Minulý víkend som chcela dcére ukázať našu prvú dovolenku pri mori. Pamätala som si úplne všetko. Ako prvýkrát utekala pred vlnami. Ako si s pieskom naplnila plavky a potom sa tvárila, že ju to vôbec neškriabe. Ako sme sa smiali, keď manžel zaspal na lehátku a zobudil... Každý rok je to rovnaké. Narodeniny, meniny, výročie, Vianoce, deň matiek, deň otcov,… A hlavne jediná otázka… „Čo mu mám kúpiť?“ Parfum? Má. Hodinky? Tie minuloročné sú ešte stále krásne. Čokoládu? Zjeme ju za dva dni. Kvety? O týždeň zvädnú.... Keď sme začali plánovať svadbu, mala som zoznam dlhý ako nákupný zoznam na Vianoce. Šaty, výzdoba, fotograf, torta, hudba, menovky, zasadací poriadok… A ďalších asi 327 vecí, bez ktorých som bola presvedčená, že svadba nemôže existovať. Potom mi kamarátka... Priznajme si to. Dovolenka sa skončila. Zostal nám iba krásny pocit a stovky fotografií a videí. Nuž časom pocit vymizne a na fotografie sa zabudne. Čo s tými 847 novými fotkami a videami? Deti na pláži. Západ slnka. Večera pri mori. Výhľad z hotela. Selfie.... Dovolenka sa skončila. Kufre sú vybalené, opálenie pomaly mizne, ale v mobile zostalo niekoľko stoviek až tisícok fotiek a videí. Poznáte ten pocit? Počas dovolenky fotíme všetko. Prvý pohľad na more, deti stavajúce hrad z piesku, západy slnka, výlety smiech, zážitky... 