Minulý víkend som chcela dcére ukázať našu prvú dovolenku pri mori.
Pamätala som si úplne všetko. Ako prvýkrát utekala pred vlnami. Ako si s pieskom naplnila plavky a potom sa tvárila, že ju to vôbec neškriabe. Ako sme sa smiali, keď manžel zaspal na lehátku a zobudil sa červený ako varený rak.
Otvorila som galériu.
Napísalo mi:
3842 fotografií
Výborne…
Veď to nájdem za minútku.
Po desiatich som našla recept na cheesecake, screenshot z Aliexpressu, fotku elektromera, obrázok, ktorý som si uložila z Pinterestu s tým, že ho určite raz využijem.
Nevyužila.
A dcéra sa ma medzitým opýtala:
„Mami…už si to našla?“
Vtedy som si uvedomila jednu zvláštnu vec. Nie je problém, že máme málo fotografií. Problém je, že ich máme až príliš veľa.
Kedysi sme mali jeden album.
Dnes máme tisíce spomienok.
Pamätáte si na tie veľké fotoalbumy?
Každá fotografia mala svoje miesto. Každú sme si pozreli. Ku každej existoval príbeh.
Dnes?
Za jeden deň na dovolenke nafotíme viac fotografií, ako naši rodičia za celé leto.
A paradoxne…
Pozeráme si ich menej.
Za dovolenku zaplatíme tisíce eur. Za spomienky ani minútu.
Celý rok šetríme, vyberáme hotel, čítame recenzie, kupujeme nové plavky. Tešíme sa.
Potom príde týždeň plný zážitkov.
A skončí skôr, ako si stihneme uvedomiť, že sme boli šťastní.
Fotografie zostanú v mobile. A tam často zostanú celé roky.
Je zvláštne, že za zážitky zaplatíme aj niekoľko tisíc eur, ale ich uchovaniu už nevenujeme takmer žiadny čas.
Veď si z toho raz urobím video…
Aj ja som to hovorila. Raz. Keď bude čas. Lenže čas nikdy neprišiel. A namiesto jedného albumu som mala:
4000 fotografií
127 videí
38 screenshotov
15 fotiek nákupného zoznamu
a tri úplne čierne zábery, ktoré vznikli omylom vo vrecku. Poznáte to?
A potom som objavila niečo, čo mi ušetrilo hodiny
Rozhodla som sa, že už nebudem triediť tisíce fotografií sama.
Úprimne?
Najťažšie nie je vytvoriť video.
Najťažšie je vybrať tie správne fotografie.
Tie, ktoré rozprávajú príbeh.
Nie vždy sú totiž najkrajšie práve tie dokonale ostré.
Niekedy je najvzácnejšia fotografia rozmazaná.
Pretože zachytáva smiech, objatie, pohľad, okamih, a práve z týchto momentov vzniká skutočný príbeh.
Nechala som niekoho vybrať to najkrajšie
Poslala som všetky fotografie, bez triedenia, bez stresu, bez toho, aby som musela rozhodovať, ktorú vymazať.
Zo stoviek fotografií vznikol film. Nie slideshow, nie prezentácia, ale film. Taký, pri ktorom som sa smiala, aj plakala, aj zastavila video a povedala:
„Na toto som už úplne zabudla…“
A viete, čo bolo najkrajšie?
Moja dcéra sa dnes nepýta:
„Mami, ukáž mi všetky fotografie.“
Povie len:
„Pustíme si ten náš film?
A za pár minúť sme znovu pri mori. Znovu počujeme smiech. Znovu cítime tú atmosféru. Nie preto, že máme tisíce fotografií. Ale preto, že niekto z nich vytvoril príbeh.
Spomienky si zaslúžia viac než len miesto v galérii
Život plynie neuveriteľne rýchlo. Deti rastú. Rodičia starnú. Dovolenky sa menia na spomienky. A fotografie pomaly zapadajú prachom v digitálnej galérii.
Nemusíte ich triediť sami.
Nemusíte hodiny vyberať tie správne zábery.
Niekedy stačí len poslať všetky fotografie a videá.
O zvyšok sa postará niekto, kto z množstva materiálu vyberie tie najkrajšie okamihy a premení ich na príbeh, ku ktorému sa budete radi vracať ešte o desať či dvadsať rokov.
Pretože fotografie nie sú určené na to, aby len zaberali miesto v pamäti telefónu.
Sú určené na to, aby znovu vyvolali úsmev. A to je hodnota, ktorá rokmi len rastie.
Máte v mobile stovky alebo tisíce fotografií a videí? Nemusíte ich triediť ani vyberať. Stačí ich poslať. Z množstva materiálu vyberiem tie najkrajšie zábery a vytvorím z nich emotívny minifilm – príbeh vašich spomienok, ku ktorému sa budete radi vracať celý život.